Časové pásma/výpočet času/online kalendára

Čas

Čas (značka t) je jednou zo základných fyzikálnych veličín sústavy SI, ktorá sa meria v sekundách (s) pomocou hodín. Čas označuje dobu, ktorá uplynie medzi dvoma okamihmi. V inom chápaní je čas ponímaný ako štvrtý rozmer 3D priestoru, v teórii relativity súčasť časopriestoru.

Pre ľudský život má zásadný význam striedanie dňa a noci vplyvom rotácie Zeme. Preto sa základom časového systému stal slnečný čas, ktorý je možné merať slnečnými hodinami. Z neho boli odvodené jednotky času a z praktických dôvodov sú mu prispôsobované časové systémy ako je koordinovaný svetový čas a časové pásma. Dlhšie obdobie mesiac a rok vychádzajú z ďalších astronomických cyklov, podľa typu kalendára z doby obehu Zeme okolo Slnka a Mesiaca okolo Zeme.

Delenie času

Základ delenia času vznikol sledovaním ročných období a rokov, vývoja mesiaca, dní a častí dní (noc, svetlý deň, bresk (východ slnka, svitania), ráno, dopoludnia, poludnia, popoludní, západ slnka (stmievanie, súmrak), večer) sledovaním astronomických javov, najmä zdanlivého obehu slnka a zmeny tvaru osvetlenej viditeľnej časti Mesiaca. Už z doby kamennej (neolitu) sú známe stavby, ktoré slúžili na stanovenie slnovratu a rovnodennosti (napr. Stonehenge). O pokročilejších spôsoboch kalendárneho merania zrejme svedčí nedávno nájdený disk z Nebry. Tiež zdanlivý ročný pohyb niektorých hviezd (napr. Síria) sa používal na stanovenie správneho okamihu pre poľné práce.

Jednotky doby kvantifikujú trvanie dejov a intervalov medzi udalosťami preto vychádzali z dejov vyvolaných pravidelnými pohybmi. Najvýznamnejším takýmto dejom je určite stmievanie a svitanie, striedanie svetlého dňa a noci a ročné striedanie častí roka. Dlho slúžili ako štandardy pohyb Slnka po oblohe, fázy Mesiaca a kmit kyvadla. Z nich sa vyvinuli a postupne ustálili jednotky nakoniec teraz už bez priamej väzby na astronomické javy a naopak sa občas upravujú tak, aby sa zmenšil rozdiel od astronomických javov.

Koordinovaný svetový čas

Koordinovaný svetový čas, UTC (anglicky Coordinated Universal Time, francúzsky Temps Universel Coordonné) je základom systému občianskeho času, jednotlivé časové pásma sú definované svojimi odchýlkami od UTC. UTC je ako základ systému merania času nástupcom GMT (Greenwich Mean Time – greenwichský stredný čas) av neformálnom vyjadrovaní sa s ním niekedy zamieňa. Na rozdiel od GMT, ktorý udáva čas platný v časovom pásme základného poludníka, ktorý je založený na rotácii Zeme, je UTC založený na atómových hodinách, tzn. je na rotácii Zeme teoreticky nezávislý, ak sa pominú jednak vplyvy dilatácie času a jednak prestupné sekundy, ktoré ho s GMT prakticky stotožňujú. Z hľadiska relativity sa jedná o súradnicový čas (coordinate time), pretože je odvodený od Medzinárodného atómového času TAI.

Časové pásma

Časové pásmo je tá časť Zeme, ktorá používa rovnaký štandardný čas. Pôvodne používali ľudia slnečný čas, ktorý má však tú nevýhodu, že sa líši od miesta k miestu. S rozvojom dopravy a komunikácie bola táto nevýhoda stále výraznejšia, takže sa postupom času prešlo na pásmový čas, kedy celá oblasť Zeme, zhruba 15° okolo daného poludníka, používa rovnaký čas, ktorý je určený svojím posunom od UTC, koordinovaného svetového času (väčšinou je posun určený celistvým počtom hodín, sú však aj výnimky).

Mesiac

Mesiac je časová jednotka v mnohých kalendároch. V gregoriánskom kalendári má 28 až 31 dní. Pôvodne bol odvodený od dĺžky synodického mesiaca, ktorý trvá asi 29,5 dňa. Pretože ale rok nie je synodickým mesiacom bezo zvyšku deliteľný, muselo sa prikročiť k jeho úpravám. Rok má teda v gregoriánskom kalendári 12 mesiacov.

Lunárne kalendáre majú mesiace, ktoré sa riadia mesačnými fázami, príkladom sú mesiace islamského kalendára. To isté platí pre mesiace lunisolárneho kalendára ako je židovský kalendár, kde sa navyše v priestupnom roku pridáva 13. mesiac, ktorý slúži na vyrovnanie dĺžky lunárneho a tropického roku podobne ako priestupný deň. Etiópia má 13. mesiac každý rok

Rok

Rok je doba odvodená od obehu Zeme okolo Slnka trvajúceho približne 365 a štvrť dňa. Pre potreby kalendára je rok zaokrúhlený na celé dni a nesúlad s presnou dobou obehu okolo Slnka je spravidla riešený nerovnakou dĺžkou rokov. Vo väčšine krajín (vrátane Česka) používaný solárny gregoriánsky kalendár má bežne 365 dní a rozdiel dorovnáva pravidelne vkladaným priestupným rokom o jeden deň dlhším. Lunisolárny kalendár navyše rok odvodzuje od dvanástich kalendárnych mesiacov daných obehom Mesiaca okolo Zeme, ktoré trvajú približne 354 dní. Priestupný rok potom má stále 12 mesiacov, ale o deň viac. Dĺžka lunisolárneho roku preto výraznejšie kolíše. Lunárne kalendáre užívajú pevnú dĺžku roka danú dvanástimi obehmi Mesiaca, je preto o viac ako 11 dní kratší ako obeh Zeme okolo Slnka a jeho začiatok sa voči nemu (ročnom období) cyklicky posúva.

Kalendár

Kalendár (lat. calendarium, od calendae, pôvodne sviatky novoluní) je abstraktný systém pre členenie času datovaním a orientáciou v čase v periódach dní a dlhších v rámci roka. Jeho zmysel a vznik je od najstarších kalendárnych systémov rovnaký – slúži organizácii života a spolupráce ľudí v časovom rozsahu medzi jedným dňom a jedným rokom, obzvlášť na účely spoločenské, náboženské, hospodárske a politické, zaznamenané v prehľade udalostí. Jednotlivé periódy sú v kalendárnych systémoch obvykle označené poradovým číslom, pomenované alebo oboje.


Nepresne sa pod pojem kalendár zahŕňa aj ročenie (letopočet) s počítaním rokov (rokov), napr. juliánsky a reformný gregoriánsky kalendár, ktorý mení práve ročenie, nie sám juliánsky kalendár, teda usporiadanie dní v roku.

V odvodenom zmysle je kalendárom taktiež grafický rozvrh dní, týždňov a mesiacov na určitý rok, napríklad tlačený nástenný a stolný kalendár, prípadne kalendár elektronický – alebo rozvrh udalostí vôbec či sviatkov (vrátane menín) umožňujúci plánovať. Pretože v tlačených kalendároch bývalo aj čítanie pre široké vrstvy, označuje sa ako kalendár aj žáner ľudového čítania.



V súčasnej dobe máme okolo 889 kalkulačiek a prevodových tabuliek, ktoré vám pomôžu rýchlo spočítať všetko pre oblasti ako sú:

a ďalšie nástroje neustále vyvíjame. Naším cieľom je stať sa jednotným kontaktným miestom pre všetkých ľudí, ktorí potrebujú rýchle výpočty alebo ktorí potrebujú nájsť rýchlu odpoveď pre základné otázky na internete.

Okrem toho veríme, že internet by mal byť zdrojom bezplatných informácií. Všetky naše nástroje a služby sú preto úplne zadarmo a nie je nutná žiadna registrácia k tomu, aby ste ich mohli používať. Každú kalkulačku sme kódovali a vyvinuli individuálne a sami si ju dôkladne otestovali. Ak však zaznamenáte nejakú chybu, informujte nás, prosím.

Kým väčšina kalkulačiek na Justfreetools.com je navrhnutá tak, aby bola univerzálne použiteľná pre celosvetové použitie, niektoré kalkulačky a tabuľky sa môžu vzťahovať len pre konkrétne krajiny (napríklad výpočet daní z príjmov sa bude líšiť pre jednotlivé krajiny a pod.)


K personalizáciu obsahu a reklám a analýze našej návštevnosti využívame súbory cookie. Viac informácií